Dávam len tak verše voľné, Vysoko v hiearchickom stave
ako poľný maršál to pohnem
vecné bremeno, prítaž tak to pohnem
NIe som robot, žiadny bender
Novodobý mainstream MCs samý transgender
Kurwa, Ja mám tie verše z hlavy chalan
Stará škola, ťa uderí, ako miska, Vahan
Nie vážne, niektoré veci v otázne
skončené ako voľby, a aj to v potažme
marinovaé, akoby som bol Na marine roky
to sú tie skoky, rým tak ostrý že prereže domácnostiam aj obloky
to jest choré, každý jeden môj verš bolí
Stojím tu sám ako vojak v poli, vo vojnovej zône
v konflikte udieram aj pod pás
Nemám strach ak príde povolávací rozkaz
Zbrojný preukaz mám, tak mám tie skills
Ak mi dajú ako náckom tie Pervitin Pills
Tak Kľudne umriem, za národ
Je mi to jedno, samovražedné sklony, vidím len temno
posledné riadky, memoáre, kronika,
Osud je spečatený, život už dávno uniká
Myseľ je zastavená, ohraničená drátom
Mám dosti už tých mátoh
A preto dám veršov kľudne aj dvesto
opustím mesto, krokom rezko,
jak ranná rozsvička
Filtrujem tie informácie ako odumierajúca oblička
Toto nie je potýčka
Je to len nácvik, je to len pár vešsov, umenia zýchyt
ako Quasimodo, zhrbený, vnímam tú spoločnosť
Každý sám za seba, kde je tá spolupatričnosť
Prajem vám veľa štastia, nechcem z nikím tu Beef
Takže na výzvu nereagujem, Nie som battle MC
sám to korigujem, smerom akým ja uznám za vhodné
Pripadá mi že všeto ke przejebané jak herečky v porne
No čo už, robiť sa nič nedá
toto sú posledné verše, ako kvapka Medard
a ja odpadám ako dead poeta